Pozemok vykopanýJoan Miró · 1924

Pozemok vykopaný od Joana Miró

Pozemok vykopaný je dielo typu olej na plátne od katalánskeho umelca, ktorým je Joan Miró. Toto dielo, vytvorené v období medzi rokmi 1923 a 1924, predstavuje stylizovaný pohľad na rodinnú farmu umelca, ktorá sa nachádza v Mont-roig del Camp v Katalánsku. Práve toto plátno predstavuje zásadný prelom v jeho umeleckom vývoje, keďže je považované za jedno z prvých surrealistických diel Miró. Jeho vizuálna tvorba sa tu odkláňa od reprezentatívnejšieho prístupu, ktorý bol typický pre jeho ranšie maľby, a smeruje k vytvoreniu vlastného, súkromného a zakódovaného jazyka symbolov.

Kompozícia je precízne organizovaná do troch odlišných horizontálnych pásiem: oblohy, zeme a horizontu. Diagonálna čiara rozdeľuje plátno a umiestňuje horný pravý roh do temnoty noci, zatiaľ čo zvyšok scény pôsobí v jasnom dennom svetle. V rámci tejto krajiny sa objavujú rôzne tvary, vrátane zvierat, rastlín a postavy, ktorá v sebe spája ľudské a botanické prvky. Mnohé z týchto zvieracích tvarov čerpajú inšpiráciu z katalánskej keramiky, ako je napríklad jašica s konickým klobúkom. Celé maľobné plátno tak obsahuje priestor, kde sa fyzická realita katalánskej krajiny stretáva s obrazovosťou podvedomia.

Kompozícia a vizuálne prvky

Kompozícia je štruktúrovaná dvoma horizontálnymi čiarami, ktoré rozdeľujú plátno na tri odlišné oblasti. Diagonálna čiara prechádza celou scénou a zasadzuje horný pravý roh do temnoty noci, zatiaľ čo zvyšné časti diela sú vykreslené v jasnom dennom svetle. Toto rozdelenie vytvára fascinujúce priestorové napätie medzi osvetlenou krajinou a tieňom v rohu.

Povrch plátna je bohatý na rozmanité tvary, ktoré tvoria zmes rastlinných a živočíšnych motívov. Mnohé z týchto zvieratúcich foriem vychádzajú z katalánskej keramiky. Jedným z takýchto zaujímavých tvorivých prvkov je jašica s klobúkom v tvare kužeľa. Tieto tvary sú rozptýlené po celom poli a współčastia sa s inými biologickými a geometrickými prvkami, čím vytvárajú živý a dynamický vizuálny svet.

Technika a umelecký štýl

Toto dielo vytvorené technikou olej na plátne využíva paletu ovládanú tlmenými tónmi žltej a hnedej, konkrétne odtlačkami khaki. Spôsob nanášania farieb vytvára plochú perspektívu, ktorá odmieta tradičný iluzívny priestor v prospech dvojrozmerného povrchu. Kompozícia je štruktúrovaná sériou horizontálnych línií, ktoré delia plátno na tri odlišné zóny, zatiaľ čo ostrá diagonálna čiaru vytvára rozdelenie medzi svetelnými a temnými oblasťami. Jeden roh scény je zahnutý do tieňa, čo vytvára pronikavý kontrast s osvetlenými sekciami poľa.

Tento štýl predstavuje syntézu kubistickej fragmentácie a surrealistického symbolizmu. Namiesto toho, aby sa umelec spoliehal na realistickú reprezentáciu, využíva zmes tvarov, ktoré často zamazávajú hranice medzi rôznymi kategóriami života. Viacero figúr vystupuje ako hybridné bytosti, ktoré kombinujú prvky zvierat aj rastlín. Tieto tvary sú vykreslené pomocou uhlovatých a zubatých línií, čo prispieva k pocitu narušenia v rámci organizovanej horizontálnej štruktúry. Celá vizuálna nádiva sa spolieha na súkromný, zakódovaný slovník znakov skôr než na doslovný popis reality.

Súvisiace diela umelca

Evolúcia vizuálneho jazyka, ktorý ovládl Miró, je jasne viditeľná už v jeho raných skúšaniach katalánskej krajiny. Dielo The Farm predstavuje obdobie, kedy sa umelec začal presunúť smerom k vášmu individuálnejšiemu štýlu maľby. Táto práca predchádza hlbšiu abstraktnú transformáciu, ktorú vidíme v jeho neskorších rokoch. Práve v období, keď vznikalo The Tilled Field, vytvoril umelec aj Catalan Landscape (The Hunter), dielo, ktoré využíva symbolický jazyk znakov a tvarov. Tieto práce spoločne vyznaczujú prelom od reprezentatívnych zobrazení k jeho vlastnému, zakódovanému slovníku symbolov.

S postupom času sa jeho umelecká tvorba stávala čoraz plynulejšou a organickejšou. V roku 1925 vytvoril The Birth of the World, dielo, v ktorom sa tvary zdajú ako vznikajú z prázdnoty. Toto obdobie experimentovania so spontánnou tvorbou a primordívnym priestorom predstavuje fascinujúci kontrast k jeho neskorším, viac štruktúrovaným kompozíciám. V neskoršej fáze kariéry jeho tvorba pokračovala v neustálom vývoji, čo potvrdzuje napríklad dielo z roku 1967 s názvom The wing of the lark .... Tento kus umenia demonštruje jeho trvalé majstrovstvo v práci s vlastným vizuálnym jazykom a schopnosť hlbokej poetickej naznačovania.