Pôvody a história galérie
Galleria Borghese sa nachádza v Ríme, v srdci Talianska, v areáli bývalej Villa Borghese Pinciana. Celá kolekcia začala sa formovať pod vedením kardinála Scipione Borghese (1577–1633), ktorý bol synovcom pápeža Pavla V.. Využil rodinné bohatstvo na to, aby vyzbavil významnú sústavu umeleckých pokladov, čím položil základy zbierky, ktorú obdivujeme aj dnes. Pôvodne bol tento areál koncipovaný ako villa suburbana, iaitu vidiemska rezidencia určená na osobnú krámu a vystavovanie čoraz rozmanitejších kardinálových zdobných zdobných predmetov a dziev.
Prelomový moment nastal v roku 1902, kedy došlo k transformácii z súkromného sídla na verejnú inštitúciu. Kniežatko Camillo Borghese zariadil, aby sa miesto stalo verejným múzeom, čím zabezpečil zachovanie umeleckého odmietnutia rodiny pre celú verejnosť. Toto rozhodnutie presunulo zbierku zo súkromnej sféry do obytného, občianskeho domény. História tejto vily je neoddeliteľne spájaná s kolísavým osudom rodiny Borghese a neustále sa meniacou politickou scenou Ríma.
- Scipione Borghese (1577–1633)
- Pápež Pavol V.
- Kniežatko Camillo Borghese
Architektúra Villa Borghese
Stavba tejto nádhernej vily nevznikla len náhodou, ale z osobnej vízie kardinála Scipione Borghese. Celý objekt nejakým zázrakom vykreslil architekt Flaminio Ponzio, ktorý vychádzal z prvotných náčrtov samotného kardinála. Tento architektonický prístup vytvoril harmonické spojenie klasickej architektúry a barokných vyzdobení. Pôvodne bola vila koncipovaná ako villa suburbana, iaitu vidiecky sídlisko slúžiace ako miesto útechu na okraji Ríma.
Hlavná budova bola navrhnutá architektom Giovannim Vasanzio. V rámci celého komplexu bol v oblasti, ktorá sa počas siedemnasteho storočia nachádzala mimo mestských múrov, postavený Casino Borghese. Architektúra vily do seba vpredu si prijala prvky antiky; portik obsahuje spolia, yani materiály pochádzajúce z Klaudiovho oblúka. Táto integrácia zachránených klasických materiálov do samotnej štruktúry budovy odzrkadľuje hlboký záujem tej doby o rímsku minulosť.
Kolekcia antických starožitností
Hlavné poschodie galérie je zasvetené klasickým antikvitám pochádzajúcim z 1. až 3. storočia našej era. Táto udivujúca zostava antických soch tvorí základný pilier tamojších zbierok a poskytuje historický základ pre neskoršie majstrovské diela v kolekcii. Výber zahŕňa rôzne reliéfy a starobobytné mozaiky, ktoré vyleptejú estetické štandardy rímskej éry a prenesú nás do jej slávnej minulosti.
Významným klenotom v rámci tohto archeologického celku je mozaika gladiátorov, datovaná do obdobia 320–330. Celá kolekcia bola formovaná neustálym vývojom; archeologické zbierky sa počas storočí rozširili novými výkopmi a strategickým obmenou predmetov. Tieto doplnenia pomohli zachovať neporušiteľnú kontinuitu klasického zamerania celej zbierky.
- Mozaika gladiátorov, 320–330
Majstrovské diela baroknej sochárstva
Sochársky program galérie definujú rané aj vrcholné diela, ktoré vytvoril Gian Lorenzo Bernini. V roku 1615 dokončil Kozu Amaltheu s deťatkom Jupiterom a Faunom, dielo, ktoré v rámci svojho mytologického tablú vníma rytmickú grációznosť. Tento kus zachytáva pocit pohybu a vzájomného prepojenia prostredníctvom jemného naklonenia hláv a prepletenia končatí. Mramor je vykreslený s takou płavosťou, že evokuje jemnosť pri dotyku, čo je obzvlášť patrné v interakcii medzi týmom božským a rustikálnym.
Berniniho schopnosť pretaviť napätie do kameňa je jasne viditeľná v jeho mytologických skupinách. Medzi rokmi 1621 a 1622 vytvoril Únos Proserpiny, sochársky celok, ktorý zdôrazňuje fyzickú intenzitu naratívu. Následne, v období od roku 1622 do 1625, stvoril Apolla a Dafnu, čím zachytil moment božskej transformácie. Tieto diela dopĺňa jeho David, vytvorený okolo roku 1623, ktorý stelesňuje mladostickú silu a hlboký pocit dynamiky. Sochy často využívajú techniku contrapposto, aby v kararskom mramore vyvolali pocit vitality a života.
Kolekcia zahŕňa aj významnú portrétnú sochárnu tvorbu z tohto obdobia. V roku 1632 vytvoril Bernini Dva busty kardinála Scipione Borghese. Tieto mramorové portréty sú vypracované do poloviny postavy, pričom ukazujú kardinála v jeho rízach a birette. Prvá verzia je známa svojou psychologickou hĺbkou, ktorá zachytáva špecifické gestá, kedy sa subjekt pozerá doprava s mierne rozotvorenými perami, akoby práve začínal hovoriť. Druhá verzia vznikla po tom, čo sa v mramore prvého diela zistilo významné prasknutie.
Majstrovské diela renesančanej a barokovej maľby
Srdce tejto kolekcie tvoravia významné diela zachytávajúce prechodné obdobie medzi renesanciou a barokom. Rafaelyon Portrét muža, vytvorený v roku 1502, ponúka návštevníkovi intímne stretnutie s postavou z éry vysokej renesancie. V galérii nájdeme aj fascinujúce plátna od Antonella da Messinu a Giovanniego Belliniego, ktoré predstavujú základné kamene vývoja v rámci talianskeho umenia. Nemenešiteľnou súčasťou tohto umeleckého pokladnice zostáva aj Titianovo Posvätné a posvätné milosradenstvo, ktoré v kolekcii pôsobí ako dominantný a nepostrádateľný prvok.
Caravaggio je v tejto zbírke zastúpený niekoľkými prácami, ktoré brilantne demonštrujú jeho majetníctvo v používaní techniky chiaroscuro. Jeho Nemocný Bacchus a Chlapec s kôšom ovocia boli vytvorené približne v roku 1593. Tieto diela odhaľujú hlbokú psychologickú hĺbku a dramatické svetlo, ktoré sú pre jeho štýl tak typické. Kolekcia ďalej obohacujú maľby od autorov ako Peter Paul Rubens a Federico Barocci.
Významné akvizície a umelecké odmietky
Kompozícia tejto kolekcie bola formovaná zásadnými zmenami vlastníctva a politickým tlakom. V rokoch 1807–18 bol kniežatou Camillo Borghese, švagáč Napoleona, nútený predať významnú časť rodinného sochárskeho zbierania cisárovi. Tento prevod zahŕňal 154 statuí a 160 bustí. Mnohé z týchto diel, ako napríklad Borghese Gladiator a Hermaphroditus, boli presťahované do Louvru. Napriek týmto stratám galéria pokračovala v raste prostredníctvom strategických akvizícii a dedičských práv. V roku 1682 bolo zbieranie obohatené o dedičstvo Olimpie Aldobrandini.
Nákup určitých diel bol poháňaný aj pápežskou autoritou. Prostredníctvom pápežského motu proprio získala galéria díelo Deposition od autora Raphael. Toto doplnenie zabezpečilo prítomnosť významných diel Renaissance v múrochach vily. Kolekcia zostáva záznamom vyvíjajúcich sa vkusov rodiny Borghese a meniacej sa politickej scény Ríma.
