Pôvody a história Neue Pinakothek
Korene Neue Pinakothek sa vracajú k osobným zvykomom zbierania umelcov, ktoré si vypracoval Ludwig I. Bavorský. Už ako korunovný princ začal v roku 1809 nadobudovať súčasné umenie, čo bol prvotný impulz pre jeho osobnú vášneň. Tento súkromný záintérêt sa časom premenil na verejnú misiu, keď bola v roku 1853 založená samotná inštitúcia. Bol to vtedajší revolučný koncept – priestor navrhnutý špecificky s cieľom prezentovať výhradne súčasné diela. Tento odklon od tradičného sústredenia sa na antiku predstavoval zásadný zlom v spôsobe, akým sa umenie kurátoruje a prezentuje širokej verejnosti.
Sústredenie múzea zostáva pevne zakotvené v európskom umení 18. a 19. storočia. Práve toto obdobie tvorby definuje jadro tamojšej kolekcie. Vďaka tomuto hĺbkovému zameraniu sa Neue Pinakothek stala jedným z najdôležitejších múzeí umenia devätnasteho storočia na svete. Inštitúcia tak poskytuje priamu spojovnicu so štýlovými evolúciami danej éry a zachováva vizuálny jazyk tohto transformatívneho storočia.
Budova a jej architektúra
Architektonická prítomnosť muzea Neue Pinakothek je definovaná dialógom medzi rôznymi érami. Pôvodná stavba, dokončená v roku 1859, prešla významnou transformáciou počas konca 20. storočia. Pod vedením architekta Alexandra von Branca bola budova prehodná v prostredí postmodernizmu. Táto rekonštrukcia vytvorila štruktúru, ktorá vyvažuje neoklasicistickú striedmosť s výrazným postmodernistickým šarmom.
Fyzická kompozícia múzea sa opiera o závislé kontrasty materiálov. Robustný betónový skelet poskytuje vnútornú pevnosť, zatiaľ čo exteriér je obalený v žiariacej fasáde z dôsledne opracovaného vápencu. Táto vzájomná hra ťažkých, priemyselných prvkov a rafinovaného kameňa vytvára pútavé vizuálne napätie. Keď sa budova otvorila v roku 1981, stanovila novú estetiku pre oblasť Kunstareal, pričom spojila historické citenie s modernými konštrukčnými technikami.
Hlavné kolekcie a umelecké smery
Sila tejto kolekcie spočíva v jej hlbokej koncentrácii na romantickom období. Tento sústredený pohľad umožňuje návštevníkovi neustály kontakt s emocionálnou hĺbkou európskeho umenia 19. storočia. V týchto múzeálnych sálach je evolúcia štýlov zjavná prostredníctvom prítomnosti nazareňanov a münskej Secesie. Umelecké diela sa tu pohybujú od štruktúrovanej jasnosti klasicizmu až k intímnej, domácej estetike štýlu Biedermeier. V priestore museí je cítiť tichú kontinuitu v tom, ako Barbisonská škola a impresionistické krajiny dopĺňajú celok, pričom sledujeme premenu v tom, ako vnímajeme svetlo a prírodu.
Šírka umeleckých zbierok sa rozprestiera až do konca 19. a začiatku 20. storočia, kde je v atmosfére hmatateľné napätie medzi tradíciou a novotou. Secesja a impresionizmus si nachádzajú svoje miesto vedľa intenzívnych rozvojoch expresionizmu. Prítomnosť Goyi a významných diel anglického umenia poskytuje kontinentálnu perspektívu na celú túto éru. Akademické umenie zostáva základným pilierom, ktorý vytvára kontext, v ktorom sa neskôr vyvinuli radikálnejšie smerov. Táto kolekcia tak nepredstavuje len časovú os, ale skôr dynamický obraz meniace sa hodnôt jedného storočia prostredníctvom jeho rozmanitých umeleckých prúdov.
- Obsevanie Cosel, 1808 - Wilhelm Von Kobell
- Leto, 1807 - Caspar David Friedrich
- Vázy, ovocie a plátno pred truhlicou, 1883 - Paul Cézanne
- Žena v kadičke - Édouard Manet
Majstrovské diela kolekcie
Prítomnosť diel od Gustava Klimta ponúka hlboké stretnutie s prechodom do modernej éry. V roku 1895 vzniklo Hudba I, ktoré predstavuje žiiarivú, zlatistú inkarnáciu hudby vďaka použitiu złotej fólie a zložitých vzorov. Toto díelo, spolu s portrétom z roku 1905, ktorým je Portrét Margaret Stonborough-Wittgensteinovej, odhaľuje fascináciu psychologickým hĺbkou a dekoratívnym jazykom Secesie. Geometrická kompozícia portrétu, definovaná horizontálnymi a vertikálnymi čiarami, vytvára pronikavý kontrast s plynúcim závojom šaty portrétovanej ženy.
Ďalšie diela predstavujú štúdiu svetla a formy pochádzajúce z celého Európy. Žena v kocke od Édouarda Maneta zostáva významnou súčasťou kolekcie, ktorá reprezentuje vývoj impresionizmu. Emocionálna váha romantickej éry je cítiť v tichej intenzite diela Leto od Caspara Davida Friedricha. V blízkosti je dramatická napätie Eugène Delacroix zachytené v obraze Smrť Ofélie, diele, ktoré zdôrazňuje expresívnu silu farby a pohybu.
Kolekcia sa tiež skladá z významnej portrétnej tvorby a krajinárnych štúdií, ktoré odzrkadľujú meniace sa spoločenské a prírodné perspektívy. Díelo Sir Thomasa Lawrencea z roku 1793, Dvaja synovia 1. hrabia z Talbota, ponúka okno do formálnych tradícií konca 18. storočia. Tieto diela pôsobia ako fyzické prítomnosti, ktoré pozývajú k pomalému kontemplovaniu textúr a pigmentov, ktoré ich definujú.
Hlavné akvizície a prínos Tschudiho
Dejiny galérie Neue Pinakothek zahŕňajú obdobie definované tzv. Tschudiho prínosom, kapitolu poznačenú intenzívnou umeleckou vášňou a politickými manévrami. Po odvolaní riaditeľa Hugo von Tschudiho iniciovala skupina jeho spolupracovníkov významnú kampaň na zbieranie finančných prostriedkov. Tento úsilie bolo smerované na získavanie diel s impresionistickým a postimpresionistickým významom, čím sa zásadne zmenila trajektória celej kolekcie. Výsledné akvizície priniesli inštitúcii novú dimenziu a zabezpečili si diela od umelcov ako Henri Matisse a Édouard Manet.
Tieto akvizície rozšírili dosah múzeí do vyvíjajúceho sa jazyka modernizmu. Prítomnosť diel od Paula Cézanne a Paula Gauguina umožňuje priamu konfrontáciu so zmenami v vnímaní, ktoré definovali koniec 19. storočia. Tieto obrazy trvajú v sálach ako fyzický dôkaz transformatívnej éry v európskom umení. Sila tejto kolekcie spočíva práve v tejto špecifickej koncentrácii vizionárov, ktorí brali do boja uestablishedované akademické tradície.
- Te tamari no atua (taktiež známe ako Narodenie), 1896 - Eugène Henri Paul Gauguin
- Vessels, Fruit and Cloth in front of a Chest, 1883 - Paul Cézanne
Nedávne projekty a renovácie
Neue Pinakothek prechádza v súčasnosti rozsáhlým a významným renovačným projektom. Vzhľadom na monumentálny rozsah tohto diela je múzeum pre verejnosť momentálne uzavreté. Nad existujúcou budovou bola vybudovaná obrovská dočasná strecha, ktorá slúži ako ochrana pre samotnú štruktúru budovy aj pre vzácne umellecké sklady v jej wnętrí. Tento rozmanitý a komplexný zásah sa realizuje v úzkej spolupráci s architektonickým ateliérom Hild und K Architekten so sídlom v Mníchove.
Harmonogram týchto prác sa v čase posunul a ako bolo oznámené v januári 2022, otvarcie múzea pre návštevníkov sa odložilo až na rok 2029. Hoci hlavné sály zostávajú nedostupné, vybraná reprezentatívna časť 19. storočia je momentálne vystavená v prízemí Alte Pinakothek a v rámci kolekcie Sammlung Schack. Tieto dočasné expozície umožňujú zachovať si neustálu prítomnosť umeleckej kolekcie, zatiaľ čo jej hlavné sídlisko prechádza hlbokou transformáciou.
