Pôvody a história Bolshoi Theatre
Dejiny Bolshoi Theatre sa začali písať v roku 1776. Práve vtedy Catherine II. udelila kniežatovi Petrovi Vasilyevičovi Urusovovi licenciu na organizovanie divadelných predstavení, plesov a iných forms zábavy. Tieto rané produkcie sa konali v súkromných priestoroch, skôr než boli vybudované trvalé stavby. Evolúcia tejto inštitúcie bola poznačená významnými fyzickými zmenami a zánikom predchádzajúcich sídel. Dňa 8. októbra 1805 bol divadlo Petrovka zničené požiarom. Táto strata vynútila výstavbu Impériálneho divadla Nový Arbat, ktoré nahradilo miesto Petrovka 13. apríla 1808.
Súčasná budova bola postavená v období medzi rokmi 1821 a 1824. Otvorila sa 18. januára 1825 pod názvom Bolshoi Petrovsky Theatre. Táto stavba sa objavila v období architektonického prechodu v Moskve, nasledujúc po raných návrhoch Andreja Michajlovovi. Inštitúcia si udržala svoju prítomnosť v meste prostredníctvom rôznych rekonštrukcií a zmien v jej administratívnej štruktúre, pričom sa presunula zo súkromnej sféry do centrálnej úlohy v ruskom divadelnom prostredí.
Architektúra neoklasicistsického majstrovstva
Súčasná stavba je výsledkom návrhu architekta Josepha Bového. Jeho dielo vychádzalo z pôvodného víťazného návrhu, ktorý vytvoril Andrei Mikhailov. Fasáda budovy predstavuje harmonické spojenie neoklasicistickej symetrie a jemných sochárskych detailov. Táto estetika je tak hlboko zakorenená v národnej identite, že jej tvár je zachytená aj na ruskej storubľovej bankovke.
Exteriér dominuje veľkolepý portik s ôsmimi kolónami. Túto štruktúru zdobí trojuholníkový pediment, ktorý na vrchole kráča Apollová kvadriga. Táto bronzová socha zobrazuje slnečného boha v rídili kočára ťahaného štyrmi koňmi. Celková architektonická kompozícia kladie dôraz na vyváženosť a proporcie, čím odráža imperiálne ambície raného 19. storočia.
Kolekcia historických kostýmov
Múzeum pohladí návštevníka neobyčajnou zbierkou kostymérnych návrhov, ktoré dokumentujú fascinujúci vývoj ruskkeho baletu a opery. Tieto archívy v sebe nesú jemné skici od návrhárov ako Marius Petipa či Konstantin Branislavski, často vykreslené v uhlíku a vodovkách. Tieto kresby slúžia ako technický záznam prvotnej konceptualizácie rôznych divadelných produkcií, pričom zachytávajú predvídaný pohyb a tvar ešte predtým, než boli samotné kostýmy vytvorené.
V rámci tejto kolekcie sú zachované aj originálne kostýmy z významných vystúpení, vrátane dzieiel ako La Bayadère či The Pharaoh’s Daughter. Tieto kusy nádherne demonštrujú remeselnú precíznosť a špecifické techniky, ktoré využívali majstrovia krajčírstva a šijčiek, aby uspeli po nárokoch scény. Kolekcia zároveň odzrkadľuje širšie umelecké zmeny, ako je napríklad vplyv scenografických návrhov Salvadora Dalího pre Los Sacos Del Molinero, ktoré do divadelného priestoru vniesli surrealistický vizuálny jazyk.
Nedávny kurátorský záujem sa sústredil na prezentáciu vývoja v oblasti návrhu kostýmov. Prostredníctvom skúmania týchto zmien možno vystopovať technické a estetické posuny v divadelnej produkcii počas niekoľkých storočí. Prechod od tradičnej baletnej estetiky k experimentálnejším formám je zjavný v samotných fyzických kostýmoch aj v ich sprievodných dizajnových skicách.
Hudobné partitúry a historické dokumenty
Múzeum pohladí oko bohatstvom podkladových materiálov, ktoré nám poskytujú hlboký vhľad do hudobného krajiny rôznych divadelných produkcií. Táto kolekcia zahŕňa pozoruhodné spektrum partitúr, ktoré sa rozprestierajú od raných oper de 19. storočia až po balety 20. storočia. Tieto dokumenty ponúkajú priamu pohľad na skladby, ktoré definovali repertoár tohto divadla počas celých dekád.
Tieto hudobné záznamy dopĺňajú programové brožúrky, z ktorých mnohé sú zdobené nádhernými ilustráciami. Tieto vytlačené materiály poskytujú konkrétne detaily o obsadení a scenografických návrhoch. Vedľa týchto kusov v múzeu domovuje aj kolekcia vintage fotografií, ktoré zachytávajú rané roky divadla a dokumentujú osobnosti a umelcov, ktorí formovali jeho bohatú históriu.
- balet „Hrdina našej doby“, približne 2015
- opera „Dieťa a zaklínadlá“, približne 2013
- balet „Drahokam: Rubíny“, približne 2012
- balet „Drahokam: Diamanty“, približne 2012
- balet „Drahokam: Smeraldy“, približne 2012
Majstrovské diela kolekcie Bolshoi Theatre
Táto vzácna kolekcia v sebe nesie významné diela z posledných dekád ruského umenia a vystupovateľstva. Medzi fascinujúce položky patrí balet „Hrdina našej doby“ z roku 2015, na ktorom sa podelili o svoju vizuálnu tvorbu Elena Zaitseva a Kirill Serebrennikov. Toto dielo predstavuje len časť širšieho spektra produkcií, ktoré dnes definujú moderný repertoár tohto ikonického divadla.
V rámci bohatej ponuky vokálnych diel tu nájdeme aj operu „Dieťa a zaklínadlá“, ktorú vytvoril približne v roku 2013 Anthony Mcdonald-Tipungwuti. Vedľa týchto divadelných pokladov kolekcia obsahuje aj niekoľko fascinujúcich diel z ikonickej série Šperky. Konkrétne okolo roku 2012 vytvorila Elena Zaitseva balety „Šperky: Rubínové“, „Šperky: Diamantové“ a „Šperky: Emeraldové“, ktoré dnes dopĺňajú umelecký svet Bolshoi Theatre.
- Balet „Hrdina našej doby“, približne 2015 - Elena Zaitseva, Kirill Serebrennikov
- Opera „Dieťa a zaklínadlá“, približne 2013 - Anthony Mcdonald-Tipungwuti
- Balet „Šperky: Rubínové“, približne 2012 - Elena Zaitseva
- Balet „Šperky: Diamantové“, približne 2012 - Elena Zaitseva
- Balet „Šperky: Emeraldové“, približne 2012 - Elena Zaitseva
Nedávné rekonštrukcie a obnovy
Bolshoi Theatre prešiel rozsáhlou šesťročnou rekonštrukciou, ktorá sa dokončila jeho veľkolepým ponovorným otvorením 28. októbra 2011. Tento ambiciózny projekt si vyžadoval obrovské investície, pričom oficiálna cena obnovy bola zaznamenaná na 21 miliárd rubľov (688 miliónov USD). Celý proces sa sústredil na zachovanie technickej a estetickej integrity budovy, aby sa zabezpečilo, že táto monumentálna stavba bude plniť svoju vzalenú funkciu aj pre budúce generácie umelcov a divákov.
Jedným z hlavných cieľov tejto rekonštrukcie bolo obnovenie akustických vlastností divadla. Inžinéri pracovali na tom, aby sa zvuk vrátil do svojej pôvodnej kvality a napravili úrovne akustiky, ktoré sa stratili počas sovetskej éry. Táto technická precíznosť bola sprevádzaná hlbokým záväzkom k historickej autenticite interiéru. Rekonštrukcia zahŕňala dôslednú obnovu pôvodnej imperiálnej dekorácie, čím sa zachoval unikátny vizuálny jazyk minulosti tohto divadla.
