Dejiny Teátra-muzeá Dalí
Teátro-muzeá Dalí sa nachádza vo Figueres v Španelsku. Jeho korene sú neoddeliteľne spletené s ruinami starého mestského divadla vo Figueres, ktoré bolo počas španielskej občianskej vojny zničené ohňom. Po mnoho rokov zostávala táto lokalita v stave trosiek, prázdnou schránkou svojej niekdys slávnej podoby. V roku 1960 sa však Salvador Dalí a primátor Figueres rozhodli tento priestor znovu oživiť a premeniť toto poškodené historické miesto na oddelené múzeum zasvetené umeleckej tvorbe tohto génia.
Proces tejto fascinujúcej transformácie začal v roku 1968. Projekt mal za cieľ znovu využiť tento historický lokalitu, čo nakoniec v roku 1974 vyústilo v založenie muzea. Salvador Dalí si s týmto miestom udržal hlboký, až spirituálny vzťah, keďže vo Figueres žil v období od roku 1984 do roku 1989. Samotná budova tak zostáva fyzickým odrazom jeho osobnej histórie, postavenou na tej istej pôde, kde ako mladý muž kedysi usporiadal svoje prvé verejné výstavy.
Architektúra surrealistického labyrintu
Táto stavba predstavuje monumentálnu prítomnosť vo Figueres v Španielske, kde pôsobí ako posledné dielo umelca. Nachádza sa na mieste bývalého, vyhoreného a opusteného divadla, ktorého pôvodný účel bol pohltený rozľahujúcim sa, surrealistickým labyrintom. Tento dizajn sa snaží dezorientovať racionálnu myseľ prostredníctvom komplexného usporiadania priestorov. Architekti Joaquim de Ros i Ramis a Alexandre Bonaterra pracovali na tom, aby premenili tieto ruiny na toto závislé, psychologické prostredie. Rozloženie budovy sa rozširuje aj za hlavné steny a zahŕňa budovy a nádvoria susediace s bývalým divadlom.
Exteriér definuje pôsobivá kompozícia tvarov, ktorej vrcholí nádherná geodetická kupola. Táto sklenená konštrukcia koriguje bývalú scénu divadla a dovnútra umožňuje proniknúť svetlu. Tam, kde kedysi sedelo publikum, sa priestor premenil na nádvorie otvorené do neba. Táto otvorenosť vytvára ostrý kontrast k uzavretým, snovým miestam nachádzajúcim sa vnútri labyrintu. Architektúra tu neslúži len ako nádoba pre umenie; funguje ako fyzická manifestácia podvedomia, kde sa hranice medzi budovou a snom stávajú priechysnými.
Rozsiahla kolekcia Salvadora Dalího
Teátro-muzeá Dalí uchováva najväčšiu a najrozmanitejšiu kolekciu diel od Salvadora Dalího na svete. Jej srdcom je umelecká zbierka samotného umelca, tvorba, ktorá pokrýva každé dekády jeho kreatívneho života. Tieto obrazy koexistujú so sochami, trojrozmernými kolážami a mechanickými zariadeniami, ktoré neustále narážajú na hranice tradičných foriem. Prítomnosť týchto objektov vytvára fyzický záznam života prežitého prostredníctvom umenia.
Za hranicami plátna sa kolekcia rozširuje do podrobností a toho, čo je éterické. Nachádzajú sa tu precízne kresby a grafiky, ako aj návrhy šperkov a holografické kreácie. Táto rozmanitosť odzrkadľuje neustále usilovanie o nové médiá. Hoci stredobiskom zostáva Dalí, múzeum hostí aj menšiu výber diel od iných umelcov, vrátane El Greca a Marcela Duchampa, ako aj diela od Johna de Andrea.
- Gala kontemplujúca Stredozemné more, ktoré sa pri osedemnástich metroch stáva portrétom Abrahama Lincolnov, 1976
- Kubistická kompozícia – Portrét sediacej osoby držiacej list, 1923
Majstrovské diela a ikonické počiny
Prítomnosť diel v týchto múrach odhaľuje fascinujúcu evolúciu jednej, neopakovateľnej vízie. Rané experimenty sú zjavné v prácach ako Usmievavá Véna (1921) a Tea 'sur l'herbe' (1921). Tieto diela sa stretávajú s díelom Kubistická kompozícia - Portrét sediacej osoby držiacej list, ktoré pochádza z roku približne 1923. Práve takéto kusy budujú základ pre komplexnejšie, transformatívne objekty, ktoré v zbierke nájdeme neskôr. Návštevník tu narazí aj na Gala kontemplujúca Stredozemné more, ktoré sa pri osedmnástich metroch stáva portrétom Abrahama Lincolnov, monumentálne dielo z roku približne 1976, ktoré si vyžaduje od diváka špecifický fyzický vzťah.
Hranica medzi funkčnými predmetmi a surrealistickou sochou sa tu často rozpúšťa. Trojrozmerná anamorfozická obýňová inštalácia predstavuje Sofa Mae West Lips, dielo funkčného umenia, ktoré mení svoj tvar v závislosti od pozície pozorovateľa. Táto fascinácia nečakaným sa rozširuje aj do Dalího inštalácie umiestnenou vo vnútri auta v reálnej veľkosti, čo je dielo inšpirované prácou Rainy Taxi (1938). Aj samotná architektie prispieva k tomuto pocitu nadprirodzenosti; sklená geodetická kupola večie pódium starého divadla a umožňuje svetlu interagovať s objektmi pod ňou.
- Usmievavá Véna (1921)
- Tea 'sur l'herbe' (1921)
- Kubistická kompozícia - Portrét sediacej osoby držiacej list (cca 1923)
- Gala kontemplujúca Stredozemné more, ktoré sa pri osedmnástich metroch stáva portrétom Abrahama Lincolnov (cca 1976)
