Pôvody a história inštitúcie
The Phillips Collection vznikla zo osobnej túhy žiť v neustálom spolupôsobení s umením. Inštitúcia, ktorú v roku 1921 založil Duncan Phillips, začala svoju existenciu v momente, keď transformoval dom svoj rodiny na umeleckú galériu. Nachádzajúca sa v štvrte Dupont Circle vo Washingtonu, D.C., táto súkromná, neštátna inštitúcia bola založená s cieľom podporiť priamu spojenie medzi divákom a tvorkavým duchom. Drží si výsadné znamenie prvého amerického múzea zasveteného modernému umeniu.
Po viac ako sto rokov sa kolekcia rozrastala vďaka neochvejnému záväzku k modernému a kontemporárnemu umeniu. Korene inštitúcie sú pevne zakotvené v domácom prostredí, kde zostávajú hranice medzi súkromným obydlím a verejnou galériou rozmazané. Tento jedinečný začiatok formoval misiu začať sa umeniu ako živej prítomnosti, nie ako vzdialeného predmetu štúdia. Kolekcia sa rozrastala prostredníctvom spontánneho prístupu k akvizíciám, pričom nové diela často testovala, či majú vytrvalosť, aby sa stali súčasťou trvalého umeleckého dialógu.
Dejiny tejto inštitúcie sú poznačené dôrazom na evolúciu umeleckého vyjadrenia. Skupovaním diel podľa ich estetického temperamentu kolekcia sleduje líniu od vplyvov devätnasteho storočia až po komplexnosť súčasnosti. Tento prístup umožnil zahrnúť hlasy, ktoré bol v začiatkoch dvadsiateho storočia hlavnému umeleckému svetu často prehliadané.
Budova a jej architektúra
Nachádzajúca sa v historickej štvrte Dupont Circle vo Washingtonu, D.C., táto inštitúcia sídli v pôvodnom rezidenčnom dome v štýle georgskeho revivalu. Tento priestor nebol pôvodne navrhnutý ako verejná inštitúcia, ale vyviedol sa priamo z rodinného domova Duncana Phillipsa. Tento domovskej pôvodu charakter zostáva kľúčovým prvkom celkovej atmosféry, keďže galéria zaberá časť samotného rezidenčného objektu. Architektúra si zachováva pocit intimity a presvieceva charakter, ktorý pôsobí skôr ako obytný priestor než ako strohá inštitúcia. Funguje ako domov pre saverné umenie, kde sú hranice medzi súkromným obydlím a verejným priestorom zámerne rozmazané.
Stavba bola počas rokov premyslene rozširovaná, aby postačila rastúcej zbierke. Tieto nové časti boli integrované tak, aby rešpektovali existujúci rozmer domu, čím sa vyhli impozantným proporciám, ktoré sú často typické pre väčšie inštitúcie. Výsledkom je séria miestností, ktoré navodzujú na tichú kontempláciu. Človek sa môže ocitať pred plátnom v prostredí, ktoré pôsobí osobne a komorne. Celková dispozícia uľahčuje dialóg medzi samotnou architektúrou a dielami, ktoré v nej sú umiestnené, čím sa zabezpečuje, že toto prostredie zostane svätostanou pre každého, kto hľadá priamy zážitok z kontaktu s umením.
Majstrovské diela kolekcie
Srdce tejto kolekcie tvorí takmer 6 000 diel, ktoré pletú neviditeľnú niť od vplyvov devätnastého storočia až po revolučné zmeny, ktoré priniesol modernizmus. Uprostred galérií dominuje pôvabné a živé dielo Pierre-Auguste Renoir s názvom Luncheon of the Boating Party, ktoré bolo do zbierksia zakúpené v roku 1923. Toto majstrovské dielo je súčasťou významnej skupiny impresionistických a postimpresionistických pláten, ktoré dopĺňajú unikátne kusy od Moneta, Degasa či Van Gogha. Prítomnosť Cézanneho a Courbeta tu tvorí pevný základ pre radikálne štýlové transformácie, ktoré v umení nasledovali.
Evolúcia formy a fascinujúca hra farieb sú jasne viditeľné v dielach od Matisseho, Picassa a Braqueho. Títo umelci predstavujú neustály pohyb smerom k abstrakcii a k úplnému vyzbaveniu farby z jej klasických okov. Významným momentom v dejinách tejto kolekcie bol rok 1957, kedy bola zakúpená prvá maľba od umelca menom Mark Rothko, čo signalovalo prechod k estetike polovice storočia. Tento hlboký dialóg medzi rôznymi érami je udržiavaný vďaka precíznemu a poetickému usporiadaniu diel od mnohobostranných májstrov.
- Luncheon of the Boating Party, 1881
- Dancers at the Barre 1, 1888
- The Repentant Peter, 1600
- The Red Sun, 1948
- Le Moulin de la Galette, okolo 1886
- St. Francis in Ecstasy
Výstavy a výskum
Tento ústav funguje ako experimentálne pracisko, miesto, kde sú nové myšlienky testované prostredníctvom neustálou rekonštrukciou výstavy. Namiesto udržiavania statických expozí sa galérie často menia, aby sa vytvorili nové dialógy medzi jednotlivými dielami. Tento dynamizmus umožňuje neustále prehodnocovanie toho, ako sa rôzne štýly a epochy vzájomne prepletiavajú v rámci daného priestoru. Vedľa trvalej kolekcie sa pravidelne konajú špeciálne výstavy, ktoré ponúkajú meniace sa perspektívy na celú históriu moderného umenia.
V neustále sa meniacom LANDSCAPE galérií však nájdeme aj pocit trvalosti, čo je najvýraznejšie v miestnosti Rothko. Táto permanentná inštalácia poskytuje vyhradený priestor pre hlbokú kontempláciu, ktorý je od rotujúcich expozícií jasne odlíšený. Okrem vizuálneho zážitku si inštitúcia udržiava záväzok k zapojeniu komunity prostredníctvom ocenených vzdelávacích programov. Tieto iniciatívy sa snažia budovať hlbšie spojenie medzi verejnosťou a tvorkavým duchom, ktorý sa skrýva v týchto múroch.
